Princípy ručných ultrazvukových detektorov chýb

Vysielaním vysokofrekvenčných{0}} ultrazvukových impulzov a analýzou odrazených, lomených alebo rozptýlených vĺn generovaných, keď ultrazvuk narazí na vnútorné defekty (ako sú praskliny, dutiny alebo inklúzie) pri jeho šírení materiálom, možno určiť vnútornú štruktúru a umiestnenie, veľkosť a povahu defektov. Táto metóda kontroly nie je-deštruktívna, je veľmi citlivá a dokáže-monitorovať v reálnom čase, vďaka čomu je obzvlášť vhodná na zisťovanie vnútorných defektov v pevných materiáloch, ako sú kovy, plasty a kompozity.

Z technického hľadiska výkonové špecifikácie ručných ultrazvukových defektoskopov zahŕňajú predovšetkým frekvenčný rozsah, hĺbku detekcie, rozlíšenie a citlivosť. Frekvenčný rozsah typicky pokrýva 0,5 až 20 MHz; vysokofrekvenčné sondy (napr. nad 10 MHz) sú vhodné na kontrolu tenkých materiálov alebo povrchových defektov, zatiaľ čo nízkofrekvenčné sondy (napr. 0,5 – 5 MHz) sú vhodné na hrubé -materiály alebo hlboko uložené defekty. Hĺbka detekcie závisí od rýchlosti zvuku materiálu a frekvencie sondy; napríklad v oceli môže 1 MHz sonda dosiahnuť efektívnu hĺbku detekcie niekoľko metrov. Rozlíšenie a citlivosť priamo ovplyvňujú schopnosť identifikovať defekty a moderné zariadenia výrazne zlepšujú čistotu signálu a odolnosť voči interferencii prostredníctvom techník digitálneho spracovania signálu, ako je Fourierova transformácia a vlnková analýza.